Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia: Rytier Siedmich kráľovstiev



Autor:                        George R. R. Martin
Žáner:                        fantasy
Rok vydania:            1998 (The Hedge Knight),
2004 (The Sworn Sword),
2010 (The Mystery Knight)
České vydanie:         Argo, 2014
Slovenské vydanie:  Tatran, 2017

G. R. R. Martin sa už pred rokmi rozhodol obohatiť vtedy ešte len vznikajúcu ságu Pieseň ľadu a ohňa o sériu prequelových noviel, ktoré by tvorili svoj vlastný, menší príbeh, dejovo predbiehajúci udalosti z Piesne o celé dekády.
Zbierka s názvom Rytier Siedmich kráľovstiev obsahuje tri relatívne krátke novely o rozsahu asi 80 až 100 strán. Tie rozprávajú príbeh mladého rytiera Dunka, ktorý sa počas jedného rytierskeho turnaja zhodou náhod zoznámi s chlapcom, ktorý sa mu predstaví ako Egg (v angličtine ide o slovnú hračku – egg, teda „vajce“, odkazuje na jeho plešatú hlavú, ale tiež je to skratka jeho pravého mena Aegon). Z obyčajného a miestami celkom drzého chlapca sa napokon vykľuje vnuk vtedajšieho kráľa Daerona II. Targaryena a neskôr sa stáva Dunkovým panošom, ale aj oddaným priateľom.
Všetky tri novely majú okrem hlavných postáv spoločný spôsob rozprávania, ktorý sa veľmi nelíši od toho, ktorým sa Martin prezentuje v Piesni. Pravda, nestretneme sa tu s inými POV postavami, všetko je tu odprezentované z pohľadu Dunka, ktorý sa z obyčajného panoša ešte obyčajnejšieho potulného rytiera stane opatrovníkom mladého Aegona, ktorého súhra nešťastných udalostí o mnoho rokov neskôr posadí na Železný trón. Vo všetkých novelách sa podobne ako v románoch stretávame s intrigami, nečakanými zvratmi a skvelými dialógmi a opismi, ktoré si udržiavajú vysokú úroveň Piesne a ktoré dej dynamicky posúvajú vpred a nenechajú vás ani na okamih vydýchnuť.
Jednotlivé príbehy nám Dunkov prerod ukazujú postupne a veľmi pomaly a aj v závere zatiaľ posledného z nich má ešte ďaleko od toho slávneho sera Duncana Vysokého (hoci tá prezývka mu prischne už v prvej časti), ktorý sa neskôr zapíše do dejín ako lord veliteľ Kráľovskej gardy. Práve to napomáha uveriteľnosti hlavnej postavy, ktorá nepôsobí ako neohrozený hrdina, ale ako človek z mäsa a kostí, čo si mnohí čitatelia (resp. diváci) obľúbili práve aj v Piesni.
Séria Pieseň ľadu a ohňa je však známa najmä tým, že aj keď ide o fantasy, fantazijných prvkov je v nej poskromne a autor nám v nej predovšetkým predostiera veľkolepú ságu zloženú z intríg a vojen medzi šľachtickými rodmi. Nebyť fiktívneho univerza, pripomínala by nám najskôr historický román. Iste aj preto si jej televízna verzia získala toľko fanúšikov aj v radoch ľudí, ktorí by možno nikdy po „hardcorovej“ fantasy nesiahli. A keď sa v nej konečne objavia draky alebo Bieli chodci, všetci to považujú za príjemné osvieženie.
Takýchto prvkov je však v príbehoch o Dunkovi a Eggovi ešte menej. Draky sa v nich síce občas spomenú, no vystupujú tu skôr len ako spomienky vynárajúce sa z histórie a o Bielych chodcoch ani nechyrovať. Určitú mieru „fantastičnosti“ si však predsa len zachovali a svoju úlohu tu tak zohrajú prorocké sny, povedačky o istom čarodejovi a aj jedno skamenené dračie vajce.
Dôvodov, prečo ma Rytier Siedmich kráľovstiev bavil natoľko, že som ho neraz vydržal čítať aj do druhej či tretej rána, však bolo viacero. Ako fanúšika knižnej ságy aj seriálu ma už v samom začiatku uchvátilo pomyslenie na to, že tí slávni Targaryenovci v týchto príbehoch priamo vystupujú a nie len ako tieň ich niekdajšej slávy, ale v období, keď boli ešte stále na vrchole svojej moci. Takisto to, že malý Egg, budúci kráľ Aegon V., je v skutočnosti mladším bratom úžasného maestra Aemona z Nočnej hliadky a že samotný ser Duncan Vysoký sa neskôr preslávil ako jeden z najväčších rytierov v dejinách Siedmich kráľovstiev. A aj prítomnosť spomínaného čarodejníka, ktorého postava priamo spája RytieraPiesňou, v ktorej vystupuje ako Trojoká vrana (v seriáli Trojoký havran).
Na fantasy ma najviac baví, keď je v nej čo objavovať, keď nejde len o plytké rozprávanie s cieľom ohúriť čitateľa fantastickými prvkami, ale keď má aj svoju hĺbku, ktorá jej dáva iný rozmer. Avšak aj ten, kto nepozná všetky zákutia Piesne nájde v príbehoch o Dunkovi a Eggovi poetiku rytierskych čias zmiešanú s tvrdou a často krutou realitou stredovekého, hoc fiktívneho, sveta. Neznalosť románovej ságy zrejme bude čitateľovi prekážať v úplnom uchopení celého príbehu, jeho významu a významu jeho postáv, no kto má rád stredovek, rytierske turnaje, pánske sváry a intrigy a v neposlednom rade krvavé súboje, z ktorých tuhne krv v žilách, si v troch novelách skrytých v Rytierovi Siedmich kráľovstiev určite príde na svoje.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Targaryen, na ktorého sa zabudlo

Popri troch veľkých rodoch Západozemí , ktoré došli do svojho zániku, to od samého začiatku majú na mále aj Targaryenovci, ktorí len so šťastím ušli úplnej skaze počas Robertovej rebélie. Na samom začiatku seriálu nám boli predstavení dvaja, podľa všetkého poslední zástupcovia rodu – Viserys, známy aj ako Žobrácky kráľ, a jeho mladšia sestra Daenerys, ktorá to, na rozdiel od svojich dvoch bratov, dotiahla vo veľkom štýle až do konca poslednej série a zdá sa, že najlepšie časy stále nemá za sebou. Postupom času sa však ukázalo, že neboli jedinými žijúcimi príslušníkmi kedysi najmocnejšieho rodu Siedmich kráľovstiev. Ak opomenieme udalosti v knihe a „Mladého Griffa“, ktorý sa vydáva za Rhaegarovho syna Aegona (a rôzne nepotvrdené teórie o súrodencoch Lannisterových), videli sme v seriáli piatich žijúcich Targaryenov (vrátane bastardov). Ak ste už začali rátať, trochu vám to uľahčím – tí, ktorí si ešte spomínajú na prvú sériu, k prvej dvojici akiste hneď prirátali maestera Ae

Veľké rody Hry o tróny, ktoré došli k svojmu zániku

Dlhú dobu to vyzeralo, že spomedzi všetkých veľkých rodov Západozemí to majú najviac namále Starkovci, ktorí postupne umierali ako na bežiacom páse. Nakoniec to však boli iné rody, ktoré v seriálovej verzii Hry o tróny došli až do štádia vymretia. Baratheonovci z Búrkového konca Po Robertovej rebélii jeden z najmocnejšách rodov Siedmich kráľovstiev, ktorý pôvodne vládol oblasti Stormlands (Búrkové zeme). Najmladší z veľkých rodov vznikol počas Dobyvateľskej vojny Aegona I. Targaryena a jeho zakladateľom bol jeho údajný nevlastný brat Orys Baratheon. Ten získal celú oblasť, ktorá predtým patrila rodu Durrandonovcov, aj s ich sídelným hradom ako vďaku za zabitie posledného Búrkového kráľa Argilaca. Svoju moc nad nadobudnutým územím spečatil manželstvom s Argilacovou dcérou Argellou. Sám Robert sa kráľom nestal len vďaka víťaznej vojne. Je málo známym faktom, že bol bratrancom z druhého kolena Rhaegara Targaryena (jeho stará mama bola Rhaella Targaryen, dcéra Aegona V. zn