Autor:
R. Scott Bakker
Žáner:
fantasy
Rok
vydania: 2006 (český preklad 2011)
Počet
strán: 496
Vydavateľstvo:
Triton
Keď
som pred vyše štyrmi rokmi v kníhkupectve náhodou naďabil na knihu s tajuplným
názvom a ešte tajuplnejšou obálkou Prvnípřichází tma od akéhosi neznámeho kanadského autora, netušil som, do akej
miery tých niekoľko stovák strán zmení môj pohľad na fantastiku. Akciu a čírú
epickosť rozprávania, na ktoré som bol zvyknutý, zrazu nahradili filozofia a psychológia
v takej miere, že samotná kniha v určitých momentoch pripomína skôr
úvahu nad fundamentálnymi esenciami ľudského bytia, než vojnovú fantasy, ktorou
vo svojej podstate je. Spôsob, akým sa autor vnára do myšlienkového sveta
svojich postáv aj to, v koľkých rozmeroch a ako detailne sú tie
postavy kúsok po kúsku budované, robí z celej trilógie Princ ničeho čosi viac, ako „len“
kvalitnú a náročnú, literatúru.
Kým prvý diel sa sústreďoval na predstavenie
ústredných postáv a druhý na ich vzájomnú interakciu a vzrastajúcu
úlohu v rámci prebiehajúcej svätej vojny, tretí nám predostiera nielen
dlho sľubované vyvrcholenie v podobe dobýjania svätého mesta Šimeh, ale aj
postupný a nezastaviteľný rozklad vzťahov medzi nimi. Prvé dve tretiny je
kniha pomalšia a prevažujú v nej filozofické úvahy a psychologizácia
postáv nad dejom, ktorý sa vpred posúva len veľmi pomaly. Aj preto sa mi táto
časť knihy čítala ťažšie a zdĺhavejšie. Príjemným spestrením boli zavše
najmä pasáže Achamianových snov (spomienok) z Prvej apokalypsy, ktoré
zakaždým znovu a znovu prehĺbili dej a v niektorých momentoch
dokonca dodali svetu, v ktorom sa odohráva, nový rozmer. Pretože aj keď samotná
trilógia pôsobí ako hutné filozofické fantasy kladúce dôraz na vnútorný svet
postáv, v určitej chvíli dôjde čitateľ k pochopeniu, že autor nevníma
jeho svet len v medziach stredovekej kultúry, náboženských vojen či mágie.
V určitom okamihu si uvedomí presah príbehu do science-fiction, avšak v spôsobe
autorovi vlastnom. Neznížil sa totiž k explicitnému a nezáživnému predstaveniu
mimozemšťanov s ich vyspelými zbraňami či vesmírnymi korábmi, ale miesto
toho toto všetko naznačí tak, aby to zapadalo do myšlienkového sveta postáv
jeho knihy. Hovorí o nebeskej arche Incû-Holoinas
a o Inchoroch, ktorí na nej
prišli z nebeskej prázdnoty a je až na čitateľovej predstavivosti,
aby tieto a iné skutočnosti uchopil v kontúrach, ktoré som spomenul
vyššie.
Tisícerá myšlenka však napriek všetkému zostáva naďalej epickou fantasy,
ktorej ústredným motívom je ťaženie svätej vojny k svätému mestu Šimeh,
ktoré je už po stáročia v rukách pohanov. A sú to práve oné krátke
pasáže hovoriace o krvavých stretoch a až odpudivej krutosti
dobyvateľov, ktoré nám to jednak pripomínajú a jednak dodávajú celému deju
potrebnú dynamiku, bez ktorej by sa bol nepochybne veľmi rýchlo zrútil.
Z môjho pohľadu sú však dva hlavné dôvody,
prečo sa knihu oplatí napriek pomalšiemu rozbehu a siahodlhým filozoficko-psychologickým
pasážam čítať. Sú nimi pätnásta a šestnásta kapitola, pri ktorých mi
skrslo v hlave, či to práve ony nevznikli v predstavách R. Scotta Bakkera ako prvé a neboli
hnacím motorom pre napísanie celej trilógie. Na vyše sedemdesiatich stranách je
tu neuveriteľne dynamicky a pútavo v krátkych pasážach opísaný nielen
priebeh celého zápasu o Šimeh z niekoľkých uhlov pohľadu, ale aj
vyvrcholenia ciest dvoch bezpochýb najvýraznejších postáv celej ságy – Drúsa Achamiana a Anasûrimbora Kellhusa. Dá sa povedať, že
čo kniha strácala na akčnosti v predošlých kapitolách, to v týchto dvoch
dohnala a ešte zašla o kúsok ďalej. Výjavy, ktoré nám autor predostiera,
sú niekedy plné chaosu a krviprelievania, inokedy zas pokoja a ticha.
A tým všetkým, ako inak, preniká ostrá a desivo aktuálna Bakkerova
filozofia, ktorá sa nebojí pitvať ani podstatu náboženstiev a ľudskej viery
či význam prostredia na ideové smerovanie každého človeka.
Trilógia Princ
ničeho má aj z tohto dôvodu dnešnému svetu čo ponúknuť. Bakker sa
totiž rozhodol napísať román, ktorý nielenže nekĺže po povrchu fantastiky, ale,
čo je dôležitejšie, zabára sa do podstaty fungovania sveta a je jedno, či
toho mýtického z jeho príbehu, alebo toho, v ktorom žijeme.
Čitateľa nepochybne potešia rozsiahle dodatky a vítaný
dvadsaťstranový úvod do deja, ktorý pripomína udalosti prvých dvoch dielov. Žiaľ,
český preklad na niekoľkých miestach trpí neduhmi, ako chybne zalomený text
alebo občasné preklepy, ktoré sa vyskytujú najmä v krkolomnejších menách a názvoch.
Aj mňa osobne niekoľkokrát dostali do pomykova. Podobne ako v predošlej časti
bol aj tu použitý tenší papier, ktorý kvalite spracovanie taktiež skôr uberá.
Spomenúť však musím aj skvelú obálku – v tomto ohľade chválim
vydavateľstvo, ktoré sa rozhodlo neísť cestou vlastných návrhov a gýčových
ilustrácií, ale zostalo verné originálom.
HODNOTENIE - 90%
Komentáre
Zverejnenie komentára