Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia: R. Scott Bakker - Tisícerá myšlenka



Autor: R. Scott Bakker
Žáner: fantasy
Rok vydania: 2006 (český preklad 2011)
Počet strán: 496
Vydavateľstvo: Triton

Keď som pred vyše štyrmi rokmi v kníhkupectve náhodou naďabil na knihu s tajuplným názvom a ešte tajuplnejšou obálkou Prvnípřichází tma od akéhosi neznámeho kanadského autora, netušil som, do akej miery tých niekoľko stovák strán zmení môj pohľad na fantastiku. Akciu a čírú epickosť rozprávania, na ktoré som bol zvyknutý, zrazu nahradili filozofia a psychológia v takej miere, že samotná kniha v určitých momentoch pripomína skôr úvahu nad fundamentálnymi esenciami ľudského bytia, než vojnovú fantasy, ktorou vo svojej podstate je. Spôsob, akým sa autor vnára do myšlienkového sveta svojich postáv aj to, v koľkých rozmeroch a ako detailne sú tie postavy kúsok po kúsku budované, robí z celej trilógie Princ ničeho čosi viac, ako „len“ kvalitnú a náročnú, literatúru.
Kým prvý diel sa sústreďoval na predstavenie ústredných postáv a druhý na ich vzájomnú interakciu a vzrastajúcu úlohu v rámci prebiehajúcej svätej vojny, tretí nám predostiera nielen dlho sľubované vyvrcholenie v podobe dobýjania svätého mesta Šimeh, ale aj postupný a nezastaviteľný rozklad vzťahov medzi nimi. Prvé dve tretiny je kniha pomalšia a prevažujú v nej filozofické úvahy a psychologizácia postáv nad dejom, ktorý sa vpred posúva len veľmi pomaly. Aj preto sa mi táto časť knihy čítala ťažšie a zdĺhavejšie. Príjemným spestrením boli zavše najmä pasáže Achamianových snov (spomienok) z Prvej apokalypsy, ktoré zakaždým znovu a znovu prehĺbili dej a v niektorých momentoch dokonca dodali svetu, v ktorom sa odohráva, nový rozmer. Pretože aj keď samotná trilógia pôsobí ako hutné filozofické fantasy kladúce dôraz na vnútorný svet postáv, v určitej chvíli dôjde čitateľ k pochopeniu, že autor nevníma jeho svet len v medziach stredovekej kultúry, náboženských vojen či mágie. V určitom okamihu si uvedomí presah príbehu do science-fiction, avšak v spôsobe autorovi vlastnom. Neznížil sa totiž k explicitnému a nezáživnému predstaveniu mimozemšťanov s ich vyspelými zbraňami či vesmírnymi korábmi, ale miesto toho toto všetko naznačí tak, aby to zapadalo do myšlienkového sveta postáv jeho knihy. Hovorí o nebeskej arche Incû-Holoinas a o Inchoroch, ktorí na nej prišli z nebeskej prázdnoty a je až na čitateľovej predstavivosti, aby tieto a iné skutočnosti uchopil v kontúrach, ktoré som spomenul vyššie.
Tisícerá myšlenka však napriek všetkému zostáva naďalej epickou fantasy, ktorej ústredným motívom je ťaženie svätej vojny k svätému mestu Šimeh, ktoré je už po stáročia v rukách pohanov. A sú to práve oné krátke pasáže hovoriace o krvavých stretoch a až odpudivej krutosti dobyvateľov, ktoré nám to jednak pripomínajú a jednak dodávajú celému deju potrebnú dynamiku, bez ktorej by sa bol nepochybne veľmi rýchlo zrútil.
Z môjho pohľadu sú však dva hlavné dôvody, prečo sa knihu oplatí napriek pomalšiemu rozbehu a siahodlhým filozoficko-psychologickým pasážam čítať. Sú nimi pätnásta a šestnásta kapitola, pri ktorých mi skrslo v hlave, či to práve ony nevznikli v predstavách R. Scotta Bakkera ako prvé a neboli hnacím motorom pre napísanie celej trilógie. Na vyše sedemdesiatich stranách je tu neuveriteľne dynamicky a pútavo v krátkych pasážach opísaný nielen priebeh celého zápasu o Šimeh z niekoľkých uhlov pohľadu, ale aj vyvrcholenia ciest dvoch bezpochýb najvýraznejších postáv celej ságy – Drúsa AchamianaAnasûrimbora Kellhusa. Dá sa povedať, že čo kniha strácala na akčnosti v predošlých kapitolách, to v týchto dvoch dohnala a ešte zašla o kúsok ďalej. Výjavy, ktoré nám autor predostiera, sú niekedy plné chaosu a krviprelievania, inokedy zas pokoja a ticha. A tým všetkým, ako inak, preniká ostrá a desivo aktuálna Bakkerova filozofia, ktorá sa nebojí pitvať ani podstatu náboženstiev a ľudskej viery či význam prostredia na ideové smerovanie každého človeka.
Trilógia Princ ničeho má aj z tohto dôvodu dnešnému svetu čo ponúknuť. Bakker sa totiž rozhodol napísať román, ktorý nielenže nekĺže po povrchu fantastiky, ale, čo je dôležitejšie, zabára sa do podstaty fungovania sveta a je jedno, či toho mýtického z jeho príbehu, alebo toho, v ktorom žijeme.

Čitateľa nepochybne potešia rozsiahle dodatky a vítaný dvadsaťstranový úvod do deja, ktorý pripomína udalosti prvých dvoch dielov. Žiaľ, český preklad na niekoľkých miestach trpí neduhmi, ako chybne zalomený text alebo občasné preklepy, ktoré sa vyskytujú najmä v krkolomnejších menách a názvoch. Aj mňa osobne niekoľkokrát dostali do pomykova. Podobne ako v predošlej časti bol aj tu použitý tenší papier, ktorý kvalite spracovanie taktiež skôr uberá. Spomenúť však musím aj skvelú obálku – v tomto ohľade chválim vydavateľstvo, ktoré sa rozhodlo neísť cestou vlastných návrhov a gýčových ilustrácií, ale zostalo verné originálom. 

HODNOTENIE - 90%

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Targaryen, na ktorého sa zabudlo

Popri troch veľkých rodoch Západozemí , ktoré došli do svojho zániku, to od samého začiatku majú na mále aj Targaryenovci, ktorí len so šťastím ušli úplnej skaze počas Robertovej rebélie. Na samom začiatku seriálu nám boli predstavení dvaja, podľa všetkého poslední zástupcovia rodu – Viserys, známy aj ako Žobrácky kráľ, a jeho mladšia sestra Daenerys, ktorá to, na rozdiel od svojich dvoch bratov, dotiahla vo veľkom štýle až do konca poslednej série a zdá sa, že najlepšie časy stále nemá za sebou. Postupom času sa však ukázalo, že neboli jedinými žijúcimi príslušníkmi kedysi najmocnejšieho rodu Siedmich kráľovstiev. Ak opomenieme udalosti v knihe a „Mladého Griffa“, ktorý sa vydáva za Rhaegarovho syna Aegona (a rôzne nepotvrdené teórie o súrodencoch Lannisterových), videli sme v seriáli piatich žijúcich Targaryenov (vrátane bastardov). Ak ste už začali rátať, trochu vám to uľahčím – tí, ktorí si ešte spomínajú na prvú sériu, k prvej dvojici akiste hneď prirátali maestera Ae

Veľké rody Hry o tróny, ktoré došli k svojmu zániku

Dlhú dobu to vyzeralo, že spomedzi všetkých veľkých rodov Západozemí to majú najviac namále Starkovci, ktorí postupne umierali ako na bežiacom páse. Nakoniec to však boli iné rody, ktoré v seriálovej verzii Hry o tróny došli až do štádia vymretia. Baratheonovci z Búrkového konca Po Robertovej rebélii jeden z najmocnejšách rodov Siedmich kráľovstiev, ktorý pôvodne vládol oblasti Stormlands (Búrkové zeme). Najmladší z veľkých rodov vznikol počas Dobyvateľskej vojny Aegona I. Targaryena a jeho zakladateľom bol jeho údajný nevlastný brat Orys Baratheon. Ten získal celú oblasť, ktorá predtým patrila rodu Durrandonovcov, aj s ich sídelným hradom ako vďaku za zabitie posledného Búrkového kráľa Argilaca. Svoju moc nad nadobudnutým územím spečatil manželstvom s Argilacovou dcérou Argellou. Sám Robert sa kráľom nestal len vďaka víťaznej vojne. Je málo známym faktom, že bol bratrancom z druhého kolena Rhaegara Targaryena (jeho stará mama bola Rhaella Targaryen, dcéra Aegona V. zn

Recenzia: Rytier Siedmich kráľovstiev

Autor:                        George R. R. Martin Žáner:                        fantasy Rok vydania:            1998 (The Hedge Knight), 2004 (The Sworn Sword), 2010 (The Mystery Knight) České vydanie:          Argo, 2014 Slovenské vydanie:   Tatran, 2017 G. R. R. Martin sa už pred rokmi rozhodol obohatiť vtedy ešte len vznikajúcu ságu Pieseň ľadu a ohňa o sériu prequelových noviel, ktoré by tvorili svoj vlastný, menší príbeh, dejovo predbiehajúci udalosti z Piesne o celé dekády. Zbierka s názvom Rytier Siedmich kráľovstiev obsahuje tri relatívne krátke novely o rozsahu asi 80 až 100 strán. Tie rozprávajú príbeh mladého rytiera Dunka, ktorý sa počas jedného rytierskeho turnaja zhodou náhod zoznámi s chlapcom, ktorý sa mu predstaví ako Egg (v angličtine ide o slovnú hračku – egg, teda „vajce“, odkazuje na jeho plešatú hlavú, ale tiež je to skratka jeho pravého mena Aegon). Z obyčajného a miestami celkom drzého chlapca sa napokon vykľuje vnuk vtedajšieho kráľa Dae