Na počiatku malo ísť o klasické rozprávanie v štýle Tolkienovho Pána prsteňov . A keďže bola prvotným zdrojom inšpirácie Stredozem, obsahoval svet Emerniady (vtedy ešte pod iným menom) v dobe svojho vzniku elfov, trpaslíkov, orkov (ohyzdov), či dokonca entov. Zámerom bolo napísať príbeh o putovaní hrdinu, ktorý mal na konci skoliť zlého temného pána a bolo by po všetkom. Ako však plynul čas a prichádzali nové zdroje inšpirácie, zmenil sa aj môj pohľad na fantastiku či osobné preferencie pri komponovaní príbehu. K Tolkienovi sa pridružili noví autori, z ktorých najväčšiu stopu na Emerniade zanechali G. R. R. Martin a R. Scott Bakker (no nemôžem zabúdať ani na Louisa L’Amoura a jeho úžasné dobrodružné westerny). Prvý je celosvetovo známy, knihy toho druhého u nás pozná málokto (dokonca aj z radov čitateľov fantasy). Emernu toho dali veľa obaja. Zakiaľ som si pri Martinovi konečne naplno uvedomil, že fantastika „nie sú len elfovia“ a že výlučne čierno-biele postavy patria do