Ako stvoriť uveriteľný fiktívny svet - 4. časť - Obyvateľstvo

Bakkerov bashrag v súboji s nečlovekom

Charakter vášho nového sveta bude v rozhodujúcej miere ovplyvnený zložením jeho obyvateľov. Práve z anonymných más s určitým historickým, kultúrnym a prípadne aj náboženským či politickým pozadím vzídu hlavné postavy vášho príbehu. Tie budú neraz aj na základe týchto daných špecifík konať či nimi budú ovplyvnené ich názory a postoje.

Autor fantastiky by preto mal klásť na obyvateľské zloženie svojho sveta osobitý dôraz. Nejde pritom len o kultúrne a národnostné zloženie, ale v prvom rade o zloženie rasové, čím mám na mysli farbu pleti a iné charakteristické črty ľudských obyvateľov,  a druhové, v zmysle rozličných nadprirodzených bytostí či iných inteligentných tvorov, ktoré do svojho sveta zakomponuje.

Aj tu síce platí, že ako fantasta máte k dispozícii celú škálu možností ohraničených len vlastnou fantáziou a dôvtipom, musíte však byť opatrní, aby sa vám táto stránka vášho nového sveta nevymkla spod kontroly. V tom „lepšom“ prípade môže vzniknúť zhluk nesúvisiacich druhov prevzatých z rozličných mytológií, v tom horšom môže vaše dielo vyznieť ako paródia žánru (čo je zlé, najmä ak to nie je váš autorský zámer).

Rasy a etniká

Pri rasovom zložení vášho fiktívneho sveta je nutné vziať do úvahy, na akých základoch sa ho rozhodnete vystavať. Nech sa totiž snažíte byť akokoľvek originálni, aspoň malej dávke podnetov z iných fantazijných románov, mýtov či reality sa nevyhnete.

Napríklad Tolkien vytvoril prostredie Stredozeme na reáliách severozápadnej Európy, čo primárne určuje ráz obyvateľstva ako europoidného. Výnimkou sú obyvatelia južného Haradu – tí sú tmavej pleti podobne, ako obyvatelia Afriky, ktorá tiež leží južne od Európy. Táto skutočnosť je, samozrejme, ovplyvnená tým, že Stredozem má odrážať „starý svet“ (teda Európu, Afriku a západnú Áziu) a tým pádom sú obyvateľské špecifiká jasne predurčené. Naproti tomu, keď označuje istú vetvu Númenorejcov ako „čiernych“, nemyslí tým farbu ich pleti, ale príklon k Zlu a k uctievaniu Saurona a Morgotha. Súvisí to teda skôr s archetypálnym významom farieb, nie s rasovou príslušnosťou národa či etnika.

Podobnou cestou sa zvyknú vydávať mnohí európski aj severoamerickí autori fantastiky, pretože takéto rasové rozloženie obyvateľstva vo svete považujú za prirodzené. Je dané tisícky rokov trvajúcou evolúciou a meniť tento vzorec by mohlo v čitateľových očiach vyznievať zmätočne či nerealisticky.

Prevládajúce europoidné obyvateľstvo v „západnej“ fantastike je tiež prirodzeným dôsledkom toho, že spisovatelia zvyknú hľadať podnety vo vlastných národných literatúrach. Zaujímavé tiež je, že vo fantastike európskeho pôvodu sa len veľmi sporadicky vyskytujú východoázijské typy. To má zrejme počiatky v európskej histórii, keďže tunajšie národy neprichádzali veľmi do styku s obyvateľmi z týchto oblastí.

Zložitejším a časovo náročnejším je vytvorenie skupiny etník, ktoré budú v rámci vášho sveta koexistovať. Dôraz treba klásť hlavne na odlíšenie jednotlivých národov. Nestačí pritom vymyslieť nové zaujímavé meno a určiť oblasť, ktorú obývajú. Každý národ či etnikum potrebuje mať vlastnú identitu, ktorú vytvoríte jednak tým, že mu dáte jeho vlastnú históriu a kultúru, ale trebárs aj svojským náboženstvom, o ktorom tu bola reč naposledy.

Vytvorením takejto národnej identity umožníte svojmu príbehu poňať nové témy. Ak je navyše medzi národmi vo vašom svete určité politické napätie, môžete ho takto urobiť v očiach čitateľa uveriteľnejším a rukolapnejším. Dejiny nám v tomto ohľade dávajú nekonečné množstvo možností. Aj Pieseň ľadu a ohňa je taká uveriteľná hlavne vďaka autorovým znalostiam z histórie, ktorou sa inšpiroval, či už je to vojna ruží alebo storočná vojna a pod.

U Martina je z tohto hľadiska zaujímavá aj práca s presunmi obyvateľstva, ktoré dodávajú svetu potrebnú dynamiku. Ich dôsledkom sú viaceré kultúrne rozdiely medzi Severom, obývaným potomkami Prvých ľudí, a južnými kráľovstvami, kde prevládajú neskoršie príchodzí Andalovia a Rhoynarovia. Okrem rozdielneho náboženstva je to aj postoj k rytierstvu, ktoré na Severe prakticky neexistuje, či u Rhoynarov následnícke právo. Osobitnou skupinou sú potom Divokí, tiež potomkovia Prvých ľudí. Tí napríklad, keďže neboli v styku s Andalmi, si okrem viery zachovali aj svoj pôvodný „Starý jazyk“ a za zmienku stojí aj ich nižšia technická a kultúrna vyspelosť.

Mýtické tvory

Fantastika je nimi nasiaknutá a v očiach čitateľov ju spolu s mágiou a čarovnými predmetmi charakterizujú. Ich pôvod je, ako sme si už zvykli, v mýtoch a rôznych poverách a rozprávkach, z ktorých ich na konci 19. storočia začali preberať autori rodiaceho sa nového žánru a pretvárali ich do takých podôb, aby pasovali do ich novovznikajúcich svetov. Tak sa do fantazijnej literatúry dostali rôzni škriatkovia, duchovia a démoni, draky a v neposlednom rade celé civilizácie mýtických tvorov s vlastnou históriou a kultúrou.

Prelom nastal s príchodom tzv. tolkienovských rás, ktoré sa stali na dlhé dekády základom mnohých diel fantastiky a dodnes pretrvávajú najmä v počítačových hrách. Viacerí začínajúci autori, s ktorými som býval v kontakte, mali vo svojich svetoch niektorú z nich a pôvodne boli súčasťou aj toho môjho. Nájdete ich v slovenskom svete Pohrobka, u Sapkowského, Paoliniho, Heitza, Pratchetta a mnohých ďalších.

Pravdou však je, že v súčasnej fantastike sú elfovia, trpaslíci či orkovia na ústupe. Zaujímavý názor na túto tému vyjadril Patrick Rothfuss (autor Mena vetra) v tomto rozhovore. V skratke a zjednodušene hovorí o vzniku akéhosi klišé. To sa tiahne týmto žánrom od vydania Pána prsteňov v domnienke, že spomínané rasy musia byť jeho súčasťou, neuvedomujúc si nielen to, že v nich podstata fantastiky nespočíva, ale aj to, že ich prítomnosť automaticky nerobí z akéhokoľvek textu dielo porovnateľné s tým Tolkienovým. Časť problému tkvie aj v neschopnosti začínajúcich autorov vdýchnuť týmto rasám kúsok originality, ako to urobil napríklad Sapkowski, ktorý sa tejto témy dotkol v inom rozhovore. Čitateľa navyše môže ich neustále opakovanie a omieľanie začať nudiť. Nezabúdajte, že tí najuznávanejší autori fantastiky prinášajú do žánru okrem originálnych príbehov aj originálne prostredie, ktorého sú všetky tie „magické“ stvorenia súčasťou. Ak teda len sucho odkopírujete niečo už existujúce, odrazí sa to aj na hodnotení vášho textu, ako sa to stalo napríklad v prípade Paoliniho Odkazu dračích jazdcov.

Každopádne, súčasný „trend“ je zjavný a elfovia s trpaslíkmi, orkmi a trolmi z diel modernej fantastiky miznú. Ak sa ich však rozhodnete do svojho sveta predsa len zakomponovať, mali by ste siahnuť po pôvodných inšpiračných zdrojoch Tolkiena, ktorými boli nielen škandinávske, ale do veľkej miery aj keltské mýty (jeho elfovia majú mnoho spoločných rysov s Tuatha Dé Danann). Len tak totiž dokážete plne pochopiť jeho zámery, ako aj históriu, pôvod a prvotné črty týchto rás.

Populárne sú tiež tvory z gréckych bájí, odkiaľ do fantastiky prenikli napríklad kentaurovia či fauni. U tunajších autorov zas prevládajú duchovia a démoni zo slovanských mýtov. Častými sú aj rôzni nemŕtvi, vlkolaci a upíri, ktorí sa koniec koncov nachádzajú aj v takom Silmarillione. Že skĺbiť všetky tieto tvory do jedného fungujúceho sveta nie je nemožné, zas ukazuje séria Warcraft. Ak sa však vydáte podobným smerom nezabúdajte, že dôležitými faktormi sú aj zrozumiteľnosť a prehľadnosť. Ak svoj svet prepcháte všemožnými bytosťami z rozličných kultúr a urobíte to neobratne, bude tým trpieť nielen celý príbeh, ale v konečnom dôsledku aj vy ako autor.

Inou možnosťou je vytvorenie vlastných tvorov. Aj tu síce platí, že bez inšpirácie sa nezaobídete, musíte však dbať na to, aby výsledkom neboli len staré známe bytosti s novým menom. Ako totiž povedal Sapkowski vo vyššie uvedenom rozhovore „nikde nemôžete nájsť ‚obyvateľov lesov‘, ale elfovia sú všade“. Preto si buďte istí tým, že naozaj vytvárate niečo nové, čo čitateľ predtým nemohol vidieť, a nie len premenúvate niečo, čo tu už dávno je.

Do pozornosti opäť dávam môjho obľúbenca R. Scotta Bakkera, ktorý svojským spôsobom prevracia archetypy fantastiky naruby. Jeho neľudia (non-men) sa napríklad v mnohom podobajú tradičným elfom – sú starobylí, nesmrteľní a zostalo ich veľmi málo. Ich nesmrteľnosť však nepochádza z ich podstaty, ale od inej, veľmi vyspelej, rasy – inchorov. Ich „dar“ nesmrteľnosti neľuďom sa však ukázal byť prekliatím, lebo tí si už nepamätajú nič okrem svojich najkrutejších činov. Aj samotní inchrovia sú veľmi zaujímaví – v dávnych dobách prišli z „prázdnoty“ (keď ich obrovský koráb havaroval v Earwe) a so svetelnými zbraňami. Tie sa im síce časom minuli, no vďaka ich nemagickému umeniu tekne vytvorili zbrane v podobe nových živých tvorov, ako sú srancovia, bashragovia či wracu (draky). Z môjho pohľadu ide o výborný príklad toho, ako sa dá na túto problematiku nazerať netradičným spôsobom.

Či už sa vydáte ktoroukoľvek cestou, nezabúdajte, že obyvatelia vášho sveta doň musia po všetkých stránkach koncepčne zapadať. Znalosť mýtických bytostí je nevyhnutná, inak v tomto ohľade váš nový svet neprinesie žánru nič nové. To automaticky zníži jeho zaujímavosť najmä v očiach sčítanejších a nesmierne náročných fanúšikov fantastiky.

Ako vždy môžete prípadné pripomienky či otázky napísať do komentárov pod článkom. Podeliť sa môžete aj o svoje obľúbené tvory, na ktoré ste natrafili vo fantastike prípadne v sci-fi, ktorá ponúka nezmerné množstvo mimozemských bytostí všetkých druhov, veľkostí a tvarov. V budúcej časti seriálu sa budem venovať špeciálne drakom.

Na záver opäť prikladám niekoľko zaujímavých odkazov.

Zoznamy mýtických tvorov so stručnými charakteristikami:

http://www.gods-and-monsters.com/list-of-mythical-creatures.html

http://mythicalarchive.com/

Rozhovor s Andrzejom Sapkowskim:

http://www.litcentrum.sk/rozhovory/rozhovor-s-polskym-spisovatelom-andrzejom-sapkowskim

Rozhovor s Patrickom Rothfussom (v ang.):

http://herocomplex.latimes.com/books/patrick-rothfuss-fantasy-needs-to-move-past-dragons-and-dwarves/