Bakkerov bashrag v súboji s nečlovekom |
Charakter vášho nového
sveta bude v rozhodujúcej miere ovplyvnený zložením jeho obyvateľov.
Práve z anonymných más s určitým historickým, kultúrnym
a prípadne aj náboženským či politickým pozadím vzídu hlavné postavy vášho
príbehu. Tie budú neraz aj na základe týchto daných špecifík konať či nimi budú
ovplyvnené ich názory a postoje.
Autor
fantastiky by preto mal klásť na obyvateľské zloženie svojho sveta osobitý
dôraz. Nejde pritom len o kultúrne a národnostné zloženie, ale
v prvom rade o zloženie rasové,
čím mám na mysli farbu pleti a iné charakteristické črty ľudských
obyvateľov, a druhové, v zmysle
rozličných nadprirodzených bytostí či iných inteligentných tvorov, ktoré do
svojho sveta zakomponuje.
Aj tu síce
platí, že ako fantasta máte k dispozícii celú škálu možností ohraničených
len vlastnou fantáziou a dôvtipom, musíte však byť opatrní, aby sa vám
táto stránka vášho nového sveta nevymkla spod kontroly. V tom „lepšom“
prípade môže vzniknúť zhluk nesúvisiacich druhov prevzatých z rozličných
mytológií, v tom horšom môže vaše dielo vyznieť ako paródia žánru (čo je
zlé, najmä ak to nie je váš autorský zámer).
Rasy a etniká
Pri rasovom
zložení vášho fiktívneho sveta je nutné vziať do úvahy, na akých základoch sa ho
rozhodnete vystavať. Nech sa totiž snažíte byť akokoľvek originálni, aspoň
malej dávke podnetov z iných fantazijných románov, mýtov či reality sa
nevyhnete.
Napríklad
Tolkien vytvoril prostredie Stredozeme na reáliách severozápadnej Európy, čo
primárne určuje ráz obyvateľstva ako europoidného.
Výnimkou sú obyvatelia južného Haradu – tí sú tmavej pleti podobne, ako
obyvatelia Afriky, ktorá tiež leží južne od Európy. Táto skutočnosť je,
samozrejme, ovplyvnená tým, že Stredozem má odrážať „starý svet“ (teda Európu,
Afriku a západnú Áziu) a tým pádom sú obyvateľské špecifiká jasne
predurčené. Naproti tomu, keď označuje istú vetvu Númenorejcov ako „čiernych“,
nemyslí tým farbu ich pleti, ale príklon k Zlu a k uctievaniu
Saurona a Morgotha. Súvisí to teda skôr s archetypálnym významom
farieb, nie s rasovou príslušnosťou národa či etnika.
Podobnou
cestou sa zvyknú vydávať mnohí európski aj severoamerickí autori fantastiky,
pretože takéto rasové rozloženie obyvateľstva vo svete považujú za prirodzené.
Je dané tisícky rokov trvajúcou evolúciou a meniť tento vzorec by mohlo
v čitateľových očiach vyznievať zmätočne či nerealisticky.
Prevládajúce
europoidné obyvateľstvo v „západnej“ fantastike je tiež prirodzeným dôsledkom toho,
že spisovatelia zvyknú hľadať podnety vo vlastných národných literatúrach.
Zaujímavé tiež je, že vo fantastike európskeho pôvodu sa len veľmi sporadicky
vyskytujú východoázijské typy. To má zrejme počiatky v európskej histórii,
keďže tunajšie národy neprichádzali veľmi do styku s obyvateľmi z týchto
oblastí.
Zložitejším
a časovo náročnejším je vytvorenie skupiny etník, ktoré budú v rámci
vášho sveta koexistovať. Dôraz treba klásť hlavne na odlíšenie jednotlivých národov.
Nestačí pritom vymyslieť nové zaujímavé meno a určiť oblasť, ktorú
obývajú. Každý národ či etnikum potrebuje mať vlastnú identitu, ktorú vytvoríte
jednak tým, že mu dáte jeho vlastnú históriu a kultúru, ale trebárs aj
svojským náboženstvom, o ktorom tu bola reč naposledy.
Vytvorením
takejto národnej identity umožníte svojmu príbehu poňať nové témy. Ak je navyše
medzi národmi vo vašom svete určité politické napätie, môžete ho takto urobiť
v očiach čitateľa uveriteľnejším a rukolapnejším. Dejiny nám
v tomto ohľade dávajú nekonečné množstvo možností. Aj Pieseň ľadu a ohňa je taká uveriteľná hlavne vďaka autorovým
znalostiam z histórie, ktorou sa inšpiroval, či už je to vojna ruží alebo
storočná vojna a pod.
U Martina
je z tohto hľadiska zaujímavá aj práca s presunmi obyvateľstva,
ktoré dodávajú svetu potrebnú dynamiku. Ich dôsledkom sú viaceré kultúrne
rozdiely medzi Severom, obývaným potomkami Prvých ľudí, a južnými kráľovstvami,
kde prevládajú neskoršie príchodzí Andalovia a Rhoynarovia. Okrem
rozdielneho náboženstva je to aj postoj k rytierstvu, ktoré na Severe prakticky
neexistuje, či u Rhoynarov následnícke právo. Osobitnou skupinou sú potom
Divokí, tiež potomkovia Prvých ľudí. Tí napríklad, keďže neboli v styku
s Andalmi, si okrem viery zachovali aj svoj pôvodný „Starý jazyk“
a za zmienku stojí aj ich nižšia technická a kultúrna vyspelosť.
Mýtické tvory
Fantastika
je nimi nasiaknutá a v očiach čitateľov ju spolu s mágiou
a čarovnými predmetmi charakterizujú. Ich pôvod je, ako sme si už zvykli,
v mýtoch a rôznych poverách a rozprávkach, z ktorých ich na
konci 19. storočia začali preberať autori rodiaceho sa nového žánru
a pretvárali ich do takých podôb, aby pasovali do ich novovznikajúcich
svetov. Tak sa do fantazijnej literatúry dostali rôzni škriatkovia, duchovia
a démoni, draky a v neposlednom rade celé civilizácie mýtických tvorov
s vlastnou históriou a kultúrou.
Prelom nastal
s príchodom tzv. tolkienovských rás, ktoré sa stali
na dlhé dekády základom mnohých diel fantastiky a dodnes pretrvávajú najmä
v počítačových hrách. Viacerí začínajúci autori, s ktorými som býval
v kontakte, mali vo svojich svetoch niektorú z nich a pôvodne boli
súčasťou aj toho môjho. Nájdete ich v slovenskom svete Pohrobka, u Sapkowského,
Paoliniho, Heitza, Pratchetta a mnohých ďalších.
Pravdou
však je, že v súčasnej fantastike sú elfovia, trpaslíci či orkovia na
ústupe. Zaujímavý názor na túto tému vyjadril Patrick Rothfuss (autor Mena
vetra) v tomto rozhovore. V skratke
a zjednodušene hovorí o vzniku akéhosi klišé. To sa tiahne týmto
žánrom od vydania Pána prsteňov v domnienke, že spomínané rasy musia byť jeho
súčasťou, neuvedomujúc si nielen to, že v nich podstata fantastiky nespočíva,
ale aj to, že ich prítomnosť automaticky nerobí z akéhokoľvek textu dielo
porovnateľné s tým Tolkienovým. Časť problému tkvie aj v neschopnosti
začínajúcich autorov vdýchnuť týmto rasám kúsok originality, ako to urobil
napríklad Sapkowski, ktorý sa tejto témy dotkol v inom rozhovore. Čitateľa navyše môže
ich neustále opakovanie a omieľanie začať nudiť. Nezabúdajte, že tí najuznávanejší
autori fantastiky prinášajú do žánru okrem originálnych príbehov aj originálne
prostredie, ktorého sú všetky tie „magické“ stvorenia súčasťou. Ak teda len
sucho odkopírujete niečo už existujúce, odrazí sa to aj na hodnotení vášho
textu, ako sa to stalo napríklad v prípade Paoliniho Odkazu dračích jazdcov.
Každopádne,
súčasný „trend“ je zjavný a elfovia s trpaslíkmi, orkmi a trolmi
z diel modernej fantastiky miznú. Ak sa ich však rozhodnete do svojho
sveta predsa len zakomponovať, mali by ste siahnuť po pôvodných inšpiračných
zdrojoch Tolkiena, ktorými boli nielen škandinávske, ale do veľkej miery aj
keltské
mýty (jeho elfovia majú mnoho spoločných rysov s Tuatha Dé Danann). Len tak totiž dokážete plne pochopiť jeho
zámery, ako aj históriu, pôvod a prvotné črty týchto rás.
Populárne
sú tiež tvory z gréckych bájí, odkiaľ do fantastiky prenikli napríklad
kentaurovia či fauni. U tunajších autorov zas prevládajú duchovia a démoni
zo slovanských mýtov. Častými sú aj rôzni nemŕtvi, vlkolaci a upíri, ktorí
sa koniec koncov nachádzajú aj v takom Silmarillione. Že skĺbiť všetky
tieto tvory do jedného fungujúceho sveta nie je nemožné, zas ukazuje séria
Warcraft. Ak sa však vydáte podobným smerom nezabúdajte, že dôležitými faktormi
sú aj zrozumiteľnosť a prehľadnosť. Ak svoj svet prepcháte všemožnými
bytosťami z rozličných kultúr a urobíte to neobratne, bude tým trpieť
nielen celý príbeh, ale v konečnom dôsledku aj vy ako autor.
Inou
možnosťou je vytvorenie vlastných tvorov. Aj tu síce platí, že bez
inšpirácie sa nezaobídete, musíte však dbať na to, aby výsledkom neboli len
staré známe bytosti s novým menom. Ako totiž povedal Sapkowski vo vyššie
uvedenom rozhovore „nikde nemôžete nájsť ‚obyvateľov lesov‘, ale elfovia sú
všade“. Preto si buďte istí tým, že naozaj vytvárate niečo nové, čo čitateľ
predtým nemohol vidieť, a nie len premenúvate niečo, čo tu už dávno je.
Do
pozornosti opäť dávam môjho obľúbenca R.
Scotta Bakkera, ktorý svojským spôsobom prevracia archetypy fantastiky
naruby. Jeho neľudia (non-men) sa
napríklad v mnohom podobajú tradičným elfom – sú starobylí, nesmrteľní a zostalo
ich veľmi málo. Ich nesmrteľnosť však nepochádza z ich podstaty, ale od
inej, veľmi vyspelej, rasy – inchorov.
Ich „dar“ nesmrteľnosti neľuďom sa však ukázal byť prekliatím, lebo tí si už
nepamätajú nič okrem svojich najkrutejších činov. Aj samotní inchrovia sú veľmi
zaujímaví – v dávnych dobách prišli z „prázdnoty“ (keď ich obrovský koráb
havaroval v Earwe) a so svetelnými zbraňami. Tie sa im síce časom minuli,
no vďaka ich nemagickému umeniu tekne
vytvorili zbrane v podobe nových živých tvorov, ako sú srancovia, bashragovia či wracu (draky).
Z môjho pohľadu ide o výborný príklad toho, ako sa dá na túto
problematiku nazerať netradičným spôsobom.
Či už sa
vydáte ktoroukoľvek cestou, nezabúdajte, že obyvatelia vášho sveta doň musia po
všetkých stránkach koncepčne zapadať. Znalosť mýtických bytostí je nevyhnutná,
inak v tomto ohľade váš nový svet neprinesie žánru nič nové. To
automaticky zníži jeho zaujímavosť najmä v očiach sčítanejších a nesmierne
náročných fanúšikov fantastiky.
Ako vždy
môžete prípadné pripomienky či otázky napísať do komentárov pod článkom.
Podeliť sa môžete aj o svoje obľúbené tvory, na ktoré ste natrafili vo
fantastike prípadne v sci-fi, ktorá ponúka nezmerné množstvo mimozemských
bytostí všetkých druhov, veľkostí a tvarov. V budúcej časti seriálu
sa budem venovať špeciálne drakom.
Na záver
opäť prikladám niekoľko zaujímavých odkazov.
Zoznamy
mýtických tvorov so stručnými charakteristikami:
Rozhovor s Andrzejom
Sapkowskim:
Rozhovor s Patrickom
Rothfussom (v ang.):
Trochu voľnejší súvis s obyvateľstvom, ale...
OdpovedaťOdstrániťNiektorí ľudia sa dosť zaujímajú o historické vojenstvo a mnohých zaujíma, ako ho stvárniť vo fiktívnom svete relatívne podobnom nášmu. Nedávno som zostavil playlisty užitočných videí o starších formách vojenstva a zbraní, s dôsledne vybranými videami, v logickom poradí. Tu sú aspoň dva: https://www.youtube.com/playlist?list=PLgx5PMpgonqXzJKQddDFZNuRBFOOmB98m https://www.youtube.com/playlist?list=PLgx5PMpgonqViOSo4u8TnEcj9ik1AwlOs V popise oboch sú odkazy na ďalšie (tiež podľa obdobia), stačí kliknúť "viac". Hádam to pomôže ako zdroj inšpirácie aj zdroj na obchádzanie klišé.
P.S. Mám tu zavesiť aj nejaký zoznam užitočných online zdrojov, bibliografie a dokumentov ohľadom tém hospodárstva a kultúry v minulosti ? Mám už celkom peknú zbierku.