Meno Juraj Červenák sa mi ešte donedávna spájalo výlučne s „Howardovou“ odnožou fantastiky, v ktorej nebojácny a neohrozený, steroidmi a inými výživovými doplnkami nadopovaný hlavný hrdina stína hlavy všemožným monštrám veľkosti menšieho autobusu a bez akéhokoľvek zľutovania, či aspoň letmého mihnutia oka, zakáľa celé hordy ich démonických prisluhovačov. A zrazu sa tu ako blesk z jasného neba objavili Strážcovia Varadína. Teda, nie žeby sa autor v tomto románe úplne odpútal od krvavých scén, len nadprirodzenú časť v názve subžánru meč a mágia sa rozhodol nahradiť pušným prachom. Juraj Červenák bol od svojich spisovateľských začiatkov známy okrem iného tým, že svoje knihy vydával v Českej republike a tie tak boli doma na Slovensku dostupné len v ich českom preklade. Strážcovia Varadína sú v skutočnosti jeho prvou knihou, ktorá vyšla naraz v češtine i slovenčine a popravde sa niet čomu čudovať. Totižto na rozdiel od čistokrvnej fantastiky, ktorá sa u našich západných sused