Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia - Skyrim


Úvod
5 rokov, 7 mesiacov, 3 týždne a 1 deň. Alebo ak chcete, rovných 2062 dní. Presne toľko museli hráči čakať, kým po úspešnom Oblivone uzrel svetlo sveta jeho plnohodnotný nástupca a súčasne jeden z hlavných ašpirantov na titul kráľa singleplayerových RPG.
Dobre. Uznávam, že to čakanie až tak drastické nebolo, napokon oficiálne prídavky v podobe dvoch vydarených datadiskov a niekoľkých oficiálnych pluginov spolu s nespočítateľným množstvom neoficiálnych módov spôsobili, že Oblivion bol hraný ešte dlho potom, ako mu skončila jeho oficiálna doba životnosti. Tak či onak, dnes vďaka svojmu nástupcovi pomaly upadá do zabudnutia.

Príbeh
Po zapnutí Skyrimu sa hráč objavuje v rovnomennej provincii Tamrielu, 200 rokov po udalostiach z konca pôvodného Oblivionu. Nezobudí sa však vo väzení, ako tomu bolo u jeho predchodcu, ale rovno na ceste na popravisko spolu s ďalšími zajatcami z rád vzbúrencov známych ako Stormcloaks, medzi ktorými sa nájde aj samotný Ulfric Stormcloak, vodca povstalcov. Zdá sa, že cisárskym légiám sa konečne podarilo povstanie severanov potlačiť...
Áno, svet sa znovu raz zmenil. Tamriel už ani zďaleka nie je tak súdržnou ríšou, akou býval za čias slávnej dynastie Septimovcov. Po smrti posledného z nich ním zmietalo niekoľko občianskych vojen a tá posledná stále prebieha. Dôvod, prečo sa hrdí severania búria proti svojim pánom z Imperial City je pritom prostý. Noví vládcovia ríše totiž zakázali vyznávanie Talosa, zbožštenej podoby cisára Tibera Septima, ktorý sa za dávnych čias narodil práve v Skyrime. To je však len počiatok nenávisti severanov voči všetkým ostatným rasám, najmä elfom, ktorých obviňujú zo snahy obrať pôvodne obyvateľstvo Skyrimu o všetku moc nad provinciou.
Aby to však nebolo málo, na svet sa vracia omnoho desivejší nepriateľ, pri ktorom občianska vojna pôsobí ako detská hra. Tým skazonosným protivníkom, s ktorým sa chtiac-nechtiac budete musieť jedného dňa stretnúť v boji na život a na smrť, nie je nikto menší než Alduin World Eater, prvorodený syn dračieho boha Akatosha, ktorý bol pred vekmi skupinkou hrdinov poslaný s pomocou Staršieho zvitku do ďalekej budúcnosti. Áno, hádate správne, tou budúcnosťou je práve okamih, keď prichádzate na vlastnú popravu, čo okrem iného vedie k Ulfricovmu oslobodeniu. Občianska vojna sa tak začína nanovo, svetu však hrozí aj omnoho hrozivejší konflikt.
Hlavný hrdina v súboji s Alduinom
Ako to už býva, osud nielen Skyrimu ale rovno celého sveta Nirn leží opäť raz vo vašich rukách. Machri od Bethesdy však nezabudli vložiť hráčovi do rúk jednu mocnú zbraň, v podobe dračích pokrikov (alebo ak chcete shouts), ktoré nie sú ničím iným než slovami z dračieho jazyka, ktoré sa hráč ako posledný Dragonborn (Drakorodený) dokáže naučiť s využitím dračích duší a nástenných nápisov, z ktorých tieto slová „vyčíta“.

Prostredie, grafika a atmosféra
Nemôžem sa ubrániť pocitu, že zasnežené kraje Skyrimu mi v mnohom pripomínajú Sever z Hry o tróny. Nie však len prírodou ale napríklad aj názvami miest, ako napr. Winterhold, Windhelm alebo Whiterun (neevokujú aj vo vás tieto názvy slávny Winterfell?). Nemyslite si však, že sa Bethesda priživuje na úspechu Martinovej ságy a seriálu z dielne HBO. Všetky tieto reálie boli totiž súčasťou už úvodného dielu série TES – Arény, ktorá vyšla v roku 1994, teda dva roky pred knižnou Hrou o tróny.
Rozloha provincie Skyrim, v ktorej sa piaty diel série TES odohráva, je síce o čosi menšia než u prechádzajúceho dielu, o to viac ju však jeho tvorcovia naplnili mocnými hradmi, tajuplnými jaskyňami či prastarými ruinami, ktoré sú teraz navyše podstatne rozmanitejšie než u Oblivionu, kde až na niekoľko drobností vyzerali všetky takmer navlas rovnako. Či už sa tak dostanete do trpasličích ruín, baní alebo do magicky pôsobiaceho podzemia obývaného slepými falmermi, vždy budete ohromení.
Podobne je to s veľkými mestami, v ktorých sídlia jednotliví jarlovia. Je ich dovedna päť a každé z nich má svoje čaro a jedinečnú atmosféru, či už je to veľkolepý Solitude dvíhajúci sa na skale nad morom, k hore pričupený a trpaslíkmi vybudovaný Markarth, rýdzo severský Windhelm alebo Whiterun, ktorý vo mne evokoval spomienky na Edoras z Dvoch veží.
O nádhernú atmosféru neprídete ani pri prechádzke divokou prírodou, kde okrem tradičných trolov, medveďov či vlčích svoriek môžete natrafiť napríklad aj na obrov pasúcich svoje mamuty naprieč zamrznutými tundrami. Pred nosom vám popritom poletujú motýle a vážky, ktoré môžete chytiť a získať z nich ingrediencie do svojich lektvarov, z kríkov vyletujú kŕdle vtákov a vysoko na oblohe plachtia dravé jastraby. Kapitolou samou o sebe sú napokon draky prebúdzané Alduinom naprieč celým Skyrimom. Tie zvyknú zväčša len tak poletovať nad krajinou, no neraz zaútočia aj na niektoré mesto. Súboje s týmito monštruóznymi bossmi sú potom jednou z najlákavejších prvkov hry.
Tvorcovia piateho dielu sa oproti štvorke vo väčšej miere venovali aj životu v mestách, takže oproti pomerne prázdnemu a nudnému Oblivonu tu natrafíte na pobehujúce deti (s ktorými sa napr. môžete zahrať na schovávačku...), kováčov pracujúcich pri svojich vyhniach a v tavernách vám zahrajú a zaspievajú bardi. Aj napriek tejto snahe mi však Skyrim stále pripadá akosi poloprázdny.
Atmosfére prebiehajúcej vojny zas slúžia ku cti obliehania, ktorých sa naraz zúčastňujú desiatky bojovníkov, ktorým pri prekonávaní opevnení sekundujú katapulty. Na prvé počutie vás uchváti fantastická hudba (z ktorej niektoré kúsky sa medzičasom stali legendárnymi) i zvuky okolitej prírody, ktoré vás dokážu vtiahnuť do diania na obrazovke. Znovu však zamrzí nižší počet dabujúcich hercov, ako by si hra takýchto rozmerov zaslúžila.

Pohľad na mesto Solitude
Hrateľnosť
So sériou TES si dnes každý spája najmä veľký, otvorený svet s hrbou možností a Bethesda v tomto smere učinila ďalší veľký krok. To, že hráč môže hneď po úvodných tutoriáloch a úteku z drakom napadnutej dediny „zabudnúť“ na hlavný quest a venovať sa vedľajším úlohám už berieme ako samozrejmosť. Novinkou je ale možnosť výroby niektorých predmetov ako sú zbrane, zbroj či šperky za použitia rôznych ingrediencií nájditeľných v prírode alebo kúpiteľných u rôznych obchodníkov. Napríklad pri výrobe jednoduchého železného brnenia potrebujete vyťažiť železnú rudu, odliať z nej čisté železo, uloviť zviera s kožušinou (napríklad vlka), stiahnuť/zobrať z neho kožušinu, z nej následne vyrobiť kožené pásiky a až tak môžete vyhľadať vyhňu a pustiť sa do výroby brnenia, ktoré navyše môžete ďalej vylepšovať až do úrovne „legendary“. Čerešničkou na torte je potom možnosť sobášu s vybranou osobou (na schopnosť vyrábania detí, ktorá by si zaslúžila vlastný skill tree s odomykateľnými perkmi, sa stále čaká a nedočkáme sa jej, bohužiaľ, ani v prvom DLC...).
Istý pokrok zaznamenal aj boj, v ktorom sú najväčšou zmenou rôzne kombinácie zbraní v pravej a ľavej ruke. Okrem tradičnej kombinácie zbraň + štít určite využijete možnosť dvoch jednoručných zbraní či kombináciu s kúzlom alebo magickou palicou. Ovládanie je pritom jednoduché, pomocou pravého a ľavého tlačidla myši, pričom pri niektorých kombináciách (a pri získaní určeného perku), možno používať silnejšie útoky stlačením oboch tlačidiel, čo funguje aj pri kúzlení.
Odomkýnanie perkov je ďalšia vychytávka Skyrimu oproti predchádzajúcemu dielu. Voľný perk hráč získa pri nadobudnutí nového levelu a je len na ňom, ako s ním naloží. Minúť ho môže na celkove 18 skillov od jednoručných zbraní až po alchýmiu alebo presvedčovanie v prípade, že spĺňa podmienku úrovne v danom skille.
V základnej hre nám tvorcovia ponúkli štyri plnohodnotné spolky, ku ktorým sa možno pridať. Sú nimi Cech zlodejov, Temné bratstvo, Družina (obdoba Cechu bojovníkov) a Winterholdská škola (obdoba Cechu mágov). Popri nich si hráč môže vybrať z dvoch frakcií bojujúcich v občianskej vojne (Stormcloaks a Cisárske légie). Podobne ako v Oblivione však možno vstúpiť aj do niekoľkých menších spolkov, ako sú Bardská škola či Čepele. Bethesda tiež vypočula priania fanúšikov a okrem zmeny v upíra už do základnej hry implementovala možnosť premeny na vlkolaka, ktorý sa v blížiacom sa DLC dočká vlastných perkov odomykateľných na základe toho, koľkokrát sa nakŕmite na svojich obetiach. Vylepšenia sa dočkala aj interakcia s vašim spoločníkom na cestách, ktorému môžete dávať rôzne pokyny poprípade si z neho môžete urobiť skladisko momentálne prebytočných vecí vo vašom inventári.
Nemožno opomenúť fakt, že vo svojej základnej verzii Skyrim trpel množstvom bugov, ktoré nielen znepríjemňovali hru, ale za istých okolností znemožnili dohranie hlavnej dejovej línie. Bethesda však svojich hráčov vypočula a vydala niekoľko záplat, ktoré postupne vyriešili prevažnú väčšinu chýb a zo Skyrimu urobili veľmi dobre hrateľnú hru. Navyše pridali vlastný addon zlepšujúci kvalitu textúr či dlho vyžadovanú možnosť boja priamo v sedle koňa.
Právom najzatracovanejšími „vylepšeniami“ v novom TES sú už spomínaný inventár a trojrozmerná mapa. Obe spája vysoká neprehľadnosť, a tak nie je ničím výnimočným, keď nemôžete nájsť správnu cestu k pomerne blízkemu miestu alebo neviete v halde vecí rozpoznať predmet, ktorý ste omylom zobrali zo stola alebo nedajbože ukradli. Osobne mi tiež chýba klasický pohľad na vlastnú postavu v inventári, ktorý bol nahradený trojrozmerným zobrazením vybraného predmetu.
Ak je však séria TES niečím známa, potom sú to modérske komunity, ktoré napríklad doplnili inventár možnosťou triedenia predmetov podľa rozličných atribútov, či nahradili pôvodnú mapu. Šikovný človek nájde na webe hromadu ďalších zaujímavých módov, ktorými si môže Skyrim vylepšiť a predĺžiť si tak hraciu dobu o niekoľko hodín.

Súboj s nemrtvými - Draugr
Verdikt
Od vydania piateho plnohodnotného pokračovania The Elder Scrolls už ubehlo niekoľko mesiacov. Chyby v hre, ktoré hráčom v prvých týždňoch strpčovali život, boli pomerne úspešne odstránené, a tak nám zostala „čistá“ hra bez nepríjemných a rušivých elementov. Skyrim je dnes presne tým, čo fanúšikovia tejto už legendárnej série od najnovšieho prírastku očakávali, navyše nám tvorcovia naservírovali kopec nových možností vlastnej realizácie v otvorenom svete a okorenili to súbojmi s drakmi.
TES nikdy nechcel byť sériou priamo konkurujúcou hardcorovému Diablu, naopak, vždy sa snažil raziť si cestu dobre vyvážených RPG prístupných širokému spektru hráčov. A to sa mu darí aj so zatiaľ posledným prírastkom do série. Zjednodušene by sme mohli povedať, že Skyrim drží v rukách tri silné tromfy – rozsiahly, otvorený a prepracovaný svet, draky a modérsku komunitu.

Hodnotenie: 95 %

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Targaryen, na ktorého sa zabudlo

Popri troch veľkých rodoch Západozemí , ktoré došli do svojho zániku, to od samého začiatku majú na mále aj Targaryenovci, ktorí len so šťastím ušli úplnej skaze počas Robertovej rebélie. Na samom začiatku seriálu nám boli predstavení dvaja, podľa všetkého poslední zástupcovia rodu – Viserys, známy aj ako Žobrácky kráľ, a jeho mladšia sestra Daenerys, ktorá to, na rozdiel od svojich dvoch bratov, dotiahla vo veľkom štýle až do konca poslednej série a zdá sa, že najlepšie časy stále nemá za sebou. Postupom času sa však ukázalo, že neboli jedinými žijúcimi príslušníkmi kedysi najmocnejšieho rodu Siedmich kráľovstiev. Ak opomenieme udalosti v knihe a „Mladého Griffa“, ktorý sa vydáva za Rhaegarovho syna Aegona (a rôzne nepotvrdené teórie o súrodencoch Lannisterových), videli sme v seriáli piatich žijúcich Targaryenov (vrátane bastardov). Ak ste už začali rátať, trochu vám to uľahčím – tí, ktorí si ešte spomínajú na prvú sériu, k prvej dvojici akiste hneď prirátali maestera Ae

Recenzia: Rytier Siedmich kráľovstiev

Autor:                        George R. R. Martin Žáner:                        fantasy Rok vydania:            1998 (The Hedge Knight), 2004 (The Sworn Sword), 2010 (The Mystery Knight) České vydanie:          Argo, 2014 Slovenské vydanie:   Tatran, 2017 G. R. R. Martin sa už pred rokmi rozhodol obohatiť vtedy ešte len vznikajúcu ságu Pieseň ľadu a ohňa o sériu prequelových noviel, ktoré by tvorili svoj vlastný, menší príbeh, dejovo predbiehajúci udalosti z Piesne o celé dekády. Zbierka s názvom Rytier Siedmich kráľovstiev obsahuje tri relatívne krátke novely o rozsahu asi 80 až 100 strán. Tie rozprávajú príbeh mladého rytiera Dunka, ktorý sa počas jedného rytierskeho turnaja zhodou náhod zoznámi s chlapcom, ktorý sa mu predstaví ako Egg (v angličtine ide o slovnú hračku – egg, teda „vajce“, odkazuje na jeho plešatú hlavú, ale tiež je to skratka jeho pravého mena Aegon). Z obyčajného a miestami celkom drzého chlapca sa napokon vykľuje vnuk vtedajšieho kráľa Dae

Veľké rody Hry o tróny, ktoré došli k svojmu zániku

Dlhú dobu to vyzeralo, že spomedzi všetkých veľkých rodov Západozemí to majú najviac namále Starkovci, ktorí postupne umierali ako na bežiacom páse. Nakoniec to však boli iné rody, ktoré v seriálovej verzii Hry o tróny došli až do štádia vymretia. Baratheonovci z Búrkového konca Po Robertovej rebélii jeden z najmocnejšách rodov Siedmich kráľovstiev, ktorý pôvodne vládol oblasti Stormlands (Búrkové zeme). Najmladší z veľkých rodov vznikol počas Dobyvateľskej vojny Aegona I. Targaryena a jeho zakladateľom bol jeho údajný nevlastný brat Orys Baratheon. Ten získal celú oblasť, ktorá predtým patrila rodu Durrandonovcov, aj s ich sídelným hradom ako vďaku za zabitie posledného Búrkového kráľa Argilaca. Svoju moc nad nadobudnutým územím spečatil manželstvom s Argilacovou dcérou Argellou. Sám Robert sa kráľom nestal len vďaka víťaznej vojne. Je málo známym faktom, že bol bratrancom z druhého kolena Rhaegara Targaryena (jeho stará mama bola Rhaella Targaryen, dcéra Aegona V. zn