Úvod
5
rokov, 7 mesiacov, 3 týždne a 1 deň. Alebo ak chcete, rovných 2062 dní.
Presne toľko museli hráči čakať, kým po úspešnom Oblivone uzrel svetlo sveta
jeho plnohodnotný nástupca a súčasne jeden z hlavných ašpirantov na
titul kráľa singleplayerových RPG.
Dobre.
Uznávam, že to čakanie až tak drastické nebolo, napokon oficiálne prídavky
v podobe dvoch vydarených datadiskov a niekoľkých oficiálnych
pluginov spolu s nespočítateľným množstvom neoficiálnych módov spôsobili,
že Oblivion bol hraný ešte dlho potom, ako mu skončila jeho oficiálna doba
životnosti. Tak či onak, dnes vďaka svojmu nástupcovi pomaly upadá do
zabudnutia.
Príbeh
Po
zapnutí Skyrimu sa hráč objavuje v rovnomennej provincii Tamrielu, 200
rokov po udalostiach z konca pôvodného Oblivionu. Nezobudí sa však vo
väzení, ako tomu bolo u jeho predchodcu, ale rovno na ceste na popravisko
spolu s ďalšími zajatcami z rád vzbúrencov známych ako Stormcloaks,
medzi ktorými sa nájde aj samotný Ulfric Stormcloak, vodca povstalcov. Zdá sa,
že cisárskym légiám sa konečne podarilo povstanie severanov potlačiť...
Áno,
svet sa znovu raz zmenil. Tamriel už ani zďaleka nie je tak súdržnou ríšou,
akou býval za čias slávnej dynastie Septimovcov. Po smrti posledného
z nich ním zmietalo niekoľko občianskych vojen a tá posledná stále
prebieha. Dôvod, prečo sa hrdí severania búria proti svojim pánom
z Imperial City je pritom prostý. Noví vládcovia ríše totiž zakázali
vyznávanie Talosa, zbožštenej podoby cisára Tibera Septima, ktorý sa za dávnych
čias narodil práve v Skyrime. To je však len počiatok nenávisti severanov
voči všetkým ostatným rasám, najmä elfom, ktorých obviňujú zo snahy obrať
pôvodne obyvateľstvo Skyrimu o všetku moc nad provinciou.
Aby
to však nebolo málo, na svet sa vracia omnoho desivejší nepriateľ, pri ktorom
občianska vojna pôsobí ako detská hra. Tým skazonosným protivníkom,
s ktorým sa chtiac-nechtiac budete musieť jedného dňa stretnúť v boji
na život a na smrť, nie je nikto menší než Alduin World Eater, prvorodený syn dračieho boha Akatosha, ktorý bol pred
vekmi skupinkou hrdinov poslaný s pomocou Staršieho zvitku do ďalekej
budúcnosti. Áno, hádate správne, tou budúcnosťou je práve okamih, keď
prichádzate na vlastnú popravu, čo okrem iného vedie k Ulfricovmu
oslobodeniu. Občianska vojna sa tak začína nanovo, svetu však hrozí aj omnoho
hrozivejší konflikt.
Hlavný hrdina v súboji s Alduinom |
Prostredie, grafika a atmosféra
Nemôžem
sa ubrániť pocitu, že zasnežené kraje Skyrimu mi v mnohom pripomínajú
Sever z Hry o tróny. Nie však len prírodou ale napríklad aj názvami
miest, ako napr. Winterhold, Windhelm alebo Whiterun (neevokujú aj vo vás tieto názvy slávny Winterfell?). Nemyslite
si však, že sa Bethesda priživuje na úspechu Martinovej ságy a seriálu
z dielne HBO. Všetky tieto reálie boli totiž súčasťou už úvodného dielu
série TES – Arény, ktorá vyšla v roku 1994, teda dva roky pred knižnou
Hrou o tróny.
Rozloha
provincie Skyrim, v ktorej sa piaty diel série TES odohráva, je síce
o čosi menšia než u prechádzajúceho dielu, o to viac ju však
jeho tvorcovia naplnili mocnými hradmi, tajuplnými jaskyňami či prastarými
ruinami, ktoré sú teraz navyše podstatne rozmanitejšie než u Oblivionu,
kde až na niekoľko drobností vyzerali všetky takmer navlas rovnako. Či už sa
tak dostanete do trpasličích ruín, baní alebo do magicky pôsobiaceho podzemia
obývaného slepými falmermi, vždy budete ohromení.
Podobne
je to s veľkými mestami, v ktorých sídlia jednotliví jarlovia. Je ich
dovedna päť a každé z nich má svoje čaro a jedinečnú atmosféru,
či už je to veľkolepý Solitude dvíhajúci sa na skale nad morom, k hore
pričupený a trpaslíkmi vybudovaný Markarth, rýdzo severský Windhelm alebo
Whiterun, ktorý vo mne evokoval spomienky na Edoras z Dvoch veží.
O nádhernú
atmosféru neprídete ani pri prechádzke divokou prírodou, kde okrem tradičných
trolov, medveďov či vlčích svoriek môžete natrafiť napríklad aj na obrov
pasúcich svoje mamuty naprieč zamrznutými tundrami. Pred nosom vám popritom
poletujú motýle a vážky, ktoré môžete chytiť a získať z nich
ingrediencie do svojich lektvarov, z kríkov vyletujú kŕdle vtákov
a vysoko na oblohe plachtia dravé jastraby. Kapitolou samou o sebe sú
napokon draky prebúdzané Alduinom naprieč celým Skyrimom. Tie zvyknú zväčša len
tak poletovať nad krajinou, no neraz zaútočia aj na niektoré mesto. Súboje
s týmito monštruóznymi bossmi sú potom jednou z najlákavejších prvkov
hry.
Tvorcovia
piateho dielu sa oproti štvorke vo väčšej miere venovali aj životu
v mestách, takže oproti pomerne prázdnemu a nudnému Oblivonu tu
natrafíte na pobehujúce deti (s ktorými sa napr. môžete zahrať na
schovávačku...), kováčov pracujúcich pri svojich vyhniach a v tavernách
vám zahrajú a zaspievajú bardi. Aj napriek tejto snahe mi však Skyrim
stále pripadá akosi poloprázdny.
Atmosfére
prebiehajúcej vojny zas slúžia ku cti obliehania, ktorých sa naraz zúčastňujú
desiatky bojovníkov, ktorým pri prekonávaní opevnení sekundujú katapulty. Na
prvé počutie vás uchváti fantastická hudba (z ktorej niektoré kúsky sa
medzičasom stali legendárnymi) i zvuky okolitej prírody, ktoré vás dokážu
vtiahnuť do diania na obrazovke. Znovu však zamrzí nižší počet dabujúcich
hercov, ako by si hra takýchto rozmerov zaslúžila.
So
sériou TES si dnes každý spája najmä veľký, otvorený svet s hrbou možností
a Bethesda v tomto smere učinila ďalší veľký krok. To, že hráč môže
hneď po úvodných tutoriáloch a úteku z drakom napadnutej dediny
„zabudnúť“ na hlavný quest a venovať sa vedľajším úlohám už berieme ako
samozrejmosť. Novinkou je ale možnosť výroby niektorých predmetov ako sú
zbrane, zbroj či šperky za použitia rôznych ingrediencií nájditeľných
v prírode alebo kúpiteľných u rôznych obchodníkov. Napríklad pri výrobe
jednoduchého železného brnenia potrebujete vyťažiť železnú rudu, odliať
z nej čisté železo, uloviť zviera s kožušinou (napríklad vlka),
stiahnuť/zobrať z neho kožušinu, z nej následne vyrobiť kožené pásiky
a až tak môžete vyhľadať vyhňu a pustiť sa do výroby brnenia, ktoré
navyše môžete ďalej vylepšovať až do úrovne „legendary“. Čerešničkou na torte je potom možnosť sobášu
s vybranou osobou (na schopnosť vyrábania detí, ktorá by si zaslúžila
vlastný skill tree
s odomykateľnými perkmi, sa
stále čaká a nedočkáme sa jej, bohužiaľ, ani v prvom DLC...).
Istý
pokrok zaznamenal aj boj, v ktorom sú najväčšou zmenou rôzne kombinácie
zbraní v pravej a ľavej ruke. Okrem tradičnej kombinácie zbraň + štít
určite využijete možnosť dvoch jednoručných zbraní či kombináciu s kúzlom
alebo magickou palicou. Ovládanie je pritom jednoduché, pomocou pravého
a ľavého tlačidla myši, pričom pri niektorých kombináciách (a pri získaní
určeného perku), možno používať silnejšie útoky stlačením oboch tlačidiel, čo
funguje aj pri kúzlení.
Odomkýnanie
perkov je ďalšia vychytávka Skyrimu oproti predchádzajúcemu dielu. Voľný perk
hráč získa pri nadobudnutí nového levelu a je len na ňom, ako s ním
naloží. Minúť ho môže na celkove 18 skillov od jednoručných zbraní až po
alchýmiu alebo presvedčovanie v prípade, že spĺňa podmienku úrovne
v danom skille.
V základnej
hre nám tvorcovia ponúkli štyri plnohodnotné spolky, ku ktorým sa možno pridať.
Sú nimi Cech zlodejov, Temné bratstvo, Družina (obdoba Cechu bojovníkov)
a Winterholdská škola (obdoba Cechu mágov). Popri nich si hráč môže vybrať
z dvoch frakcií bojujúcich v občianskej vojne (Stormcloaks
a Cisárske légie). Podobne ako v Oblivione však možno vstúpiť aj do
niekoľkých menších spolkov, ako sú Bardská škola či Čepele. Bethesda tiež
vypočula priania fanúšikov a okrem zmeny v upíra už do základnej hry
implementovala možnosť premeny na vlkolaka, ktorý sa v blížiacom sa DLC
dočká vlastných perkov odomykateľných na základe toho, koľkokrát sa nakŕmite na
svojich obetiach. Vylepšenia sa dočkala aj interakcia s vašim spoločníkom
na cestách, ktorému môžete dávať rôzne pokyny poprípade si z neho môžete
urobiť skladisko momentálne prebytočných vecí vo vašom inventári.
Nemožno
opomenúť fakt, že vo svojej základnej verzii Skyrim trpel množstvom bugov,
ktoré nielen znepríjemňovali hru, ale za istých okolností znemožnili dohranie
hlavnej dejovej línie. Bethesda však svojich hráčov vypočula a vydala
niekoľko záplat, ktoré postupne vyriešili prevažnú väčšinu chýb a zo
Skyrimu urobili veľmi dobre hrateľnú hru. Navyše pridali vlastný addon
zlepšujúci kvalitu textúr či dlho vyžadovanú možnosť boja priamo v sedle
koňa.
Právom
najzatracovanejšími „vylepšeniami“ v novom TES sú už spomínaný inventár a trojrozmerná
mapa. Obe spája vysoká neprehľadnosť, a tak nie je ničím výnimočným, keď
nemôžete nájsť správnu cestu k pomerne blízkemu miestu alebo neviete
v halde vecí rozpoznať predmet, ktorý ste omylom zobrali zo stola alebo
nedajbože ukradli. Osobne mi tiež chýba klasický pohľad na vlastnú postavu
v inventári, ktorý bol nahradený trojrozmerným zobrazením vybraného
predmetu.
Ak
je však séria TES niečím známa, potom sú to modérske komunity, ktoré napríklad
doplnili inventár možnosťou triedenia predmetov podľa rozličných atribútov, či
nahradili pôvodnú mapu. Šikovný človek nájde na webe hromadu ďalších
zaujímavých módov, ktorými si môže Skyrim vylepšiť a predĺžiť si tak
hraciu dobu o niekoľko hodín.
Súboj s nemrtvými - Draugr |
Verdikt
Od
vydania piateho plnohodnotného pokračovania The Elder Scrolls už ubehlo
niekoľko mesiacov. Chyby v hre, ktoré hráčom v prvých týždňoch
strpčovali život, boli pomerne úspešne odstránené, a tak nám zostala
„čistá“ hra bez nepríjemných a rušivých elementov. Skyrim je dnes presne
tým, čo fanúšikovia tejto už legendárnej série od najnovšieho prírastku
očakávali, navyše nám tvorcovia naservírovali kopec nových možností vlastnej
realizácie v otvorenom svete a okorenili to súbojmi s drakmi.
TES
nikdy nechcel byť sériou priamo konkurujúcou hardcorovému Diablu, naopak, vždy
sa snažil raziť si cestu dobre vyvážených RPG prístupných širokému spektru
hráčov. A to sa mu darí aj so zatiaľ posledným prírastkom do série.
Zjednodušene by sme mohli povedať, že Skyrim drží v rukách tri silné
tromfy – rozsiahly, otvorený a prepracovaný svet, draky
a modérsku komunitu.
Hodnotenie: 95 %
Komentáre
Zverejnenie komentára